Nový systém využíva otočné tváre na presnejšiu identifikáciu zločincov
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 13. 7. 2021
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Pri identifikácii zločinca môže byť problém, keďže databáza fotografií podozrivých osôb obsahuje len spredu fotené osoby, takže sa záber nemusí zhodovať s uhlom, v akom svedok videl zločinca na mieste činu. Ukázalo sa, že nový systém, v ktorom môžu svedkovia otáčať s tvárami zločincov, je spoľahlivejší.
Všetci sme už videli televízne filmy a seriály, v ktorých očití svedkovia zločinu pozerajú cez jednosmerné sklo na ľudí stojacich v miestnosti. Jeden z týchto ľudí je podozrivý zo spáchania trestného činu, zatiaľ čo ostatní sú nezainteresovaní ľudia, ktorí sa na túto osobu len zdanlivo podobajú. Ak svedok identifikuje podozrivého ako osobu, ktorú videl, je potom oveľa pravdepodobnejšie odsúdenie tohto zločinca.
V skutočnom živote však mnoho policajných vyšetrovateľov používa fotografie tváre namiesto živej zostavy osôb. Základná myšlienka zostala stále rovnaká, pretože sa dúfa, že svedok vyberie fotografiu podozrivého a nie fotografiu niekoho, kto má len podobný vzhľad.
To znamená, že presná identifikácia je menej pravdepodobná, ak uhol, v ktorom bola fotografia vyhotovená, nezodpovedá uhlu, v ktorom svedok videl tvár zločinca. Výsledkom je to, že svedok nemusí spoznať osobu na fotografii. A čo je ešte horšie, môže si myslieť a tvrdiť, že áno, aj keď podozrivým nie je osoba, ktorú skutočne videl. To znamená, že do väzenia by sa mohol dostať nevinný človek.
Tento problém sa snažili vyriešiť vedci z Birminghamskej univerzity, ktorí vyvinuli experimentálny počítačový systém, v ktorom môžu svedkovia otáčať 3D fotografické modely hláv ľudí až o 90 stupňov doľava alebo doprava, pričom môžu otáčanie kedykoľvek zastaviť. Systém bol testovaný na približne 3 000 dobrovoľných svedkoch, ktorým bolo ukázané video, na ktorom muž po tridsiatke ukradol ženskú kabelku. Niektorí z testovaných osôb videli verziu videa, na ktorej bola tvár muža videná iba zľava, iní zas verziu, ktorá bola videná iba sprava.
Dobrovoľníkom bol potom zobrazený súbor fotografií na obrazovke, pričom na jednej z nich bol muž z videa. Niektorí z účastníkov mohli vidieť tváre len spredu, niektorí mohli vidieť tváre pod šikmým uhlom z ľavej alebo pravej strany, zatiaľ čo iní mohli tváre otáčať manuálne, ako uznali za vhodné.
Vedci zistili, že keď došlo na výber fotografie, ktorá sa zhoduje s mužom z videa, miera presnosti identifikácie bola najnižšia pri fotografiách s tvárou fotenou len z prednej strany, zlepšila sa, keď sa uhol tváre na fotografii približne zhodoval s uhlom tváre zachytenej na videu a bola najvyššia, keď si používatelia mohli nastaviť uhol tak, aby sa čo najpresnejšie zhodoval s uhlom z videa.
Článok o výskume bol nedávno publikovaný v magazíne Scientific Reports.
