Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Fyzické aj virtuálne simulátory trénujú študentov medicíny v Martine

Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
23. 3. 2020
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

V rámci moderných technológií zohráva veľmi dôležitú rolu aj umelá inteligencia. Tá už dokonca pomáha i v zdravotníctve, a to aj na Slovensku. V Univerzitnej nemocnici v Martine ju využívajú na rádiológii, pri vyhodnocovaní lekárskych snímok. No zároveň pomáha aj pri vzdelávaní budúcich lekárov, rovnako v Martine.

Na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského si tak študenti môžu preveriť svoje zručnosti hneď na dvoch zaujímavých simulátoroch, ktoré dokážu verne replikovať pacienta vo fyzickej, či vo virtuálnej podobe.

Pedagógovia na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine majú k dispozícii špeciálnu vzdelávaciu pomôcku v podobe celotelového simulátora pacienta. Simulátor je plný senzorov a technológií, ktoré riadi softvér tak, aby mohol napodobniť všetky dôležité fyziologické funkcie živého človeka.

„To znamená, dýcha, bije mu srdce, má krvný tlak. Tieto hodnoty sa dajú všetky merať, ale dajú sa aj meniť. Zariadenia prichádzajú väčšinou už s balíkom existujúcich scenárov. To sú najčastejšie patológie, ktoré vidíme napríklad v pred nemocničnej praxi, ako je infarkt myokardu, porážka, prípadne anafylaktický šok, nejaké vážne alergické reakcie. No a potom naši učitelia sú trénovaní, aby vedeli v tomto prostredí sami vytvárať scenáre také, aké potrebujú,“ vysvetľuje pani Jana Plevková, riaditeľka simulačného centra, JLF UK.

Výučba na celotelovom simulátore pacienta je rozdelená do troch fáz. Najprv sa študenti dozvedia, čo sa od nich požaduje. Potom na simulátore vykonajú zadanú úlohu a nakoniec učiteľ vyhodnotí ich prácu a upozorní na chyby, ktorých sa dopustili počas simulácie. Aby sa pritom študenti mohli lepšie pripraviť na prax, simulátor pacienta im dodáva okamžitú spätnú väzbu, ktorá vie byť veľmi verná.

„Má rôzne hlasové prejavy, na monitore reaguje zmenou frekvencie srdca, zmenou dýchania. Študent musí zareagovať vhodne. Ak zareaguje správne, scenár beží ďalej. Ak zareaguje nesprávne, alebo ak urobí chybu, zdravie toho simulátora sa zhorší, celkový stav sa zhorší a niekedy môže simulátor aj umrieť. A býva to veľmi reálne, veľmi ich to vie zasiahnuť.“

V dnešnej medicíne sa pri niektorých operáciách preferuje menej invazívna forma chirurgických zákrokov, pomocou takzvanej laparoskopickej metódy. Ide o operáciu, pri ktorej chirurg cez drobné otvory v brušnej dutine zavedie kameru a špeciálne nástroje. Potom sleduje výstup z kamery na monitore a podľa toho súčasne operuje. Táto metóda je náročná a vyžaduje si zručné ruky a veľa praxe.

Aby však neboli študenti vystavení vysokému stresu pri trénovaní laparoskopie na živom pacientovi a mohli si zdokonaľovať svoje chirurgické zručnosti, rozhodli sa na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine zaviesť virtuálny simulátor, nazývaný ako laparomentor.

Simulátor zobrazí na monitore študentovi až neuveriteľne detailne vytvorený 3D model brušnej dutiny so všetkými orgánmi. Aj pri tejto virtuálnej laparoskopii manipuluje študent s pracovnými nástrojmi, ktoré simulujú tie reálne a svoje pohyby si kontroluje na monitore.

„V týchto podmienkach simulovaných sa učia napríklad odstraňovať žlčník alebo operovať maternicu. Tento simulátor má v sebe tiež moduly s rôznym stupňom obtiažnosti. Čiže podľa toho, v ktorom ročníku sú, tak vieme tie moduly zvoliť. Máme tam rôzne moduly laparoskopických operácií, či už v chirurgii, v gynekológii, ale aj v iných odboroch. A vlastne môžu si ho využívať nielen naši študenti, ale už aj lekári z okolitých nemocníc, ktorí sem prichádzajú a potrebujú sa práve zdokonaliť v tej laparoskopickej metóde.“

Hardvérová časť systému laparomentora pritom obsahuje množstvo senzorov, ktoré reagujú na tlak a ťah rúk študenta.

„Čiže aj toto sa študenti v tých jednotlivých moduloch naučia. Asi ako silno reagovať, ako silno ťahať s nástrojom, ako silno tlačiť. Pretože on potom vysiela upozornenia, aby si študenti natrénovali vlastne silu tých interakcií tých zákrokov, ktoré vykonávajú.“

Tréning sa však väčšinou začína s jednoduchými modulmi, no podľa svojej zručnosti sa študenti môžu dostať aj k náročnejším.

„Sú tam aj moduly, ktoré majú rôzne anatomické abnormality. Napríklad človek, ktorý má otočené orgány.“

Existujú pritom už aj také virtuálne simulátory, ktoré sú vybavené i algoritmami umelej inteligencie.

„Napríklad odhadne vaše schopnosti, či ste šikovný chirurg a ponúka vám komplikovanejší prípad, alebo ste priemerný chirurg a nechá vás rozvinúť vaše schopnosti, poviem na žlčnikára alebo chlapa, ktorý vyberá slepé črevo,“ dodáva pani Jana Plevková, riaditeľka simulačného centra, JLF UK.

Keďže Jesseniova lekárska fakulta úzko spolupracuje s Univerzitnou nemocnicou v Martine, študentov učia aj zabehnutí profesionáli z nemocnice. Mladí medici tak môžu využiť spojenie vzdelávania s praxou a po skončení štúdia majú možnosť pokračovať v zdravotníckej práci aj priamo v nemocnici v meste.

Takáto snaha o využívanie pokročilých technológií, pri vzdelávaní a školení, by mohla inšpirovať aj ďalšie lekárske fakulty či nemocnice na Slovensku. V konečnom dôsledku by to mohlo viesť k poskytovaniu kvalitnejších služieb v zdravotníctve a teda aj k zdravšiemu a spokojnejšiemu obyvateľstvu.