Svetelná reakcia zreničiek ako biomarker na diagnostiku autizmu
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 24. 8. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Nový výskum poukazuje na ľahko merateľnú reakciu očí na svetlo ako na potenciálne užitočný spôsob diagnostiky autizmu u veľmi malých detí. V súčasnosti prebieha ďalšie testovanie na veľkej skupine detí a bolo vyvinuté jednoduché zariadenie na zisťovanie reakcií zreničiek.
„Vieme, že keď zasiahneme už vo veku 18 až 24 mesiacov, má to dlhodobý vplyv na ich výsledky,“ povedala Georgina Lynch, prvá autorka novej štúdie. „Zásah v tomto kritickom období by mohol byť rozdielom medzi tým, či si dieťa osvojí verbálnu reč alebo zostane neverbálne“.
V súčasnosti veľa výskumníkov hľadá účinné spôsoby diagnostikovania poruchy autistického spektra (PAS) u malých detí. Od krvných a močových testov až po zobrazovanie mozgu bolo navrhnutých veľa biomarkerov, ale len málo z nich sa zatiaľ dostalo do klinickej praxe.
Iné štúdie sa zameriavajú na menej invazívne spôsoby zisťovania PAS a mnohí výskumníci hľadajú ľahko merateľné biomarkery, ktoré signalizujú neurologické problémy, v očiach. Opäť platí, že žiadne z týchto perspektívnych zariadení na sledovanie očí sa zatiaľ nedostalo do klinického používania, ale existuje značný prísľub, že PAS bude možné týmto spôsobom ľahko diagnostikovať.
Tento nový výskum sa zaoberá správaním oka, ktoré sa nazýva pupilárny svetelný reflex. Ide o jednoduchý reflex, ktorým naše zreničky reagujú na úroveň okolitého svetla. Lynchovej výskum v súvislosti s poruchou autistického spektra vyplynul z jej klinickej práce. Všimla si, že deti s poruchou autistického spektra zrejme vykazujú rozšírené zreničky, keď sú vystavené jasnému svetlu, a zaujímalo ju, či by to mohol byť užitočný spôsob identifikácie tohto stavu.
„Tento systém je v mozgu modulovaný lebečnými nervami zakorenenými v mozgovom kmeni a susedné lebečné nervy ovplyvňujú schopnosť osvojiť si reč a jazyk,“ vysvetlila Lynch. „Pupilárny svetelný reflex testuje integritu tohto systému, takže sa zdalo logické vyskúšať toto veľmi jednoduché, neinvazívne meranie, aby sme zistili, či existujú rozdiely medzi typickým vývojom a autizmom“.
Skorší Lynchovej výskum síce naznačoval, že pupilárny svetelný reflex by mohol identifikovať poruchy autizmu, ale táto najnovšia štúdia dokazuje účinnosť ručného monokulárneho pupilometrického zariadenia. Štúdia bola malá, porovnávala len 36 detí s poruchami autizmu vo veku od 6 do 17 rokov s kontrolnou skupinou 24 detí, ale výsledky sú sľubné.
Ďalším krokom tímu je testovanie zariadenia na veľkej skupine detí vo veku od dvoch do štyroch rokov. Toto testovanie v súčasnosti prebieha a vedci dúfajú, že jeho výsledky v blízkej budúcnosti stanovia referenčné hodnoty pupilárneho svetelného reflexu pre ručné detekčné zariadenie.
Štúdia bola uverejnená v magazíne Neurological Sciences.
