VR hra na sledovanie očí ako nástroj na objektívnu diagnostiku ADHD
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 21. 12. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Vedci sa domnievajú, že pomocou novo vyvinutej hry vo virtuálnej realite vytvorili nový nástroj, ktorý dokáže objektívne diagnostikovať poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD). Systém sleduje pohyby očí používateľa a bol navrhnutý aj ako spôsob monitorovania, či určité terapeutické zásahy môžu zlepšiť tento stav.
Napriek desaťročiam sporov je ADHD v súčasnosti všeobecne uznávanou neurovývojovou poruchou. Hoci väčšina lekárov súhlasí s tým, že ide o skutočný stav, spôsob jeho diagnostikovania je stále zdrojom mnohých sporov. Keďže ADHD je tak heterogénny stav, v súčasnosti sa dá diagnostikovať len prostredníctvom často náročného súboru behaviorálnych a psychiatrických hodnotení. Tento nový výskum vychádza z niekoľkých nedávnych technologických pokrokov a predstavuje VR systém, ktorý sa snaží objektívne diagnostikovať tento stav.
Nový systém vychádza z predtým vyvinutej VR hry nazvanej ako EPELI (Executive Performance in Everyday LIving), ktorá bola pôvodne navrhnutá ako spôsob monitorovania symptómov ADHD u človeka.
„Hra poskytuje zoznam úloh, ktoré simulujú každodenný život, ako napríklad umývanie zubov a jedenie banánu,“ vysvetlil Topi Siro, jeden z pôvodných vývojárov pracujúcich na EPELI. „Hráč si musí zapamätať úlohy napriek rušivým vplyvom prostredia, ako je napríklad zapnutý televízor. Hra meria všetko: koľko dieťa kliká na ovládacie prvky a ako efektívne vykonáva úlohy. Efektivita koreluje s každodenným fungovaním, pričom deti s ADHD majú často problémy“.
Vo svojej ranej podobe bol systém EPELI ako diagnostický nástroj do istej miery účinný, ale v novej iterácii sa jeho presnosť výrazne zlepšila tým, že sa doň začlenilo sledovanie pohybu očí. Pomocou kombinácie sledovania pohybu očí a strojového učenia výskumníci zistili, že u detí s ADHD sa dajú zistiť určité jedinečné vzorce pohybu očí.
„Sledovali sme prirodzené pohyby očí detí pri vykonávaní rôznych úloh v hre vo virtuálnej realite, čo sa ukázalo ako účinný spôsob zisťovania príznakov ADHD,“ uviedla Liya Merzon, výskumníčka z univerzity v Aalto. „Pohľad detí s ADHD sa dlhšie zastavoval na rôznych objektoch v prostredí a ich pohľad skákal rýchlejšie a častejšie z jedného miesta na druhé. To môže naznačovať oneskorenie vo vývoji zrakového systému a horšie spracovanie informácií ako u ostatných detí“.
Výskumníci pracujúci na projekte EPELI sa však snažia ísť ďalej než len vyvinúť diagnostický nástroj pre ADHD. Systém ambiciózne navrhujú ako nástroj digitálnej terapie, ktorý by mohol zlepšiť niektoré behaviorálne symptómy spojené s ADHD.
Ide o to, že virtuálna realita by mohla pomôcť behaviorálnym terapeutom sústrediť pozornosť detí s ADHD. A vývoj systémov, ako je EPELI, vyzerá, že ponúkne všetko od diagnostiky až po liečbu.
Nová štúdia bola nedávno uverejnená v magazíne Scientific Reports.
