Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Nová molekula zvýši počet bielych krviniek na boj proti infekciám

Nová molekula zvýši počet bielych krviniek na boj proti infekciám
Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
6. 2. 2024
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Biele krvinky sú dôležitými bojovníkmi imunitného systému, no ich počet môže byť znížený zhoršeným zdravotným stavom alebo náročnou liečbou, ako je napríklad chemoterapia. Vedci z Univerzity v Yale teraz objavili molekulu, ktorá môže byť podaná na rýchle zvýšenie ich počtu, aby pomohla bojovať proti infekciám bez antibiotík.

Neutrofily sú typom bielych krviniek, ktoré patria medzi prvých reagujúcich na cudzie hrozby, ako sú baktérie, vírusy alebo huby. Bohužiaľ, ich hladiny môžu klesnúť v stave nazývanom ako neutropénia, ktorý môže byť výsledkom určitých genetických stavov alebo vedľajším účinkom liečby, ako je chemoterapia. V oboch prípadoch môže nízky počet neutrofilov spôsobiť vážnejšie infekcie a existuje len málo možností, ako ich posilniť.

V novej štúdii vedci z Univerzity v Yale identifikovali molekulu, ktorá môže pomôcť. Oficiálne známa ako A485 a neoficiálne ako „prohiberín“, táto molekula blokuje určité proteíny, ktoré regulujú génovú expresiu. Tým spúšťa uvoľňovanie neutrofilov a iných bielych krviniek z kostnej drene.

Pri testoch na myšiach sa zistilo, že molekula A485 účinkuje rýchlo a len dočasne, pričom počet bielych krviniek sa po 12 hodinách vráti do normálu. Môže to znieť ako nevýhoda, ale podľa tímu je to v skutočnosti dobrá vec.

„V súčasnosti je hlavnou liečbou nízkeho počtu bielych krviniek G-CSF alebo faktor stimulujúci kolónie granulocytov, ktorý si telo vytvára a môže sa podávať ako liek,“ povedal Nikolaj Jaschke, hlavný autor štúdie. „Má však dlhodobý účinok, ktorý môže byť za určitých okolností škodlivý, čo obmedzuje jeho širšie klinické použitie. Molekula A485 je rovnako účinná ako G-CSF, ale je menej odolná.“

Ďalej tím testoval, či tento nárast bielych krviniek môže byť užitočný na odstránenie infekcie. Myšiam podávali chemoterapiu, aby im poškodili kostnú dreň, čo by za normálnych okolností znížilo ich imunitnú odpoveď na infekciu. Potom infikovali zvieratá baktériou listeria a podali im A485. Tie myši, ktoré dostali molekulu, boli schopné odstrániť infekcie efektívnejšie a mali väčšie prežitie ako kontrolná skupina. Výsledky naznačujú, že molekuly ako A485 by mohli znížiť našu závislosť od antibiotík.

„Keď sa u pacientov po chemoterapii rozvinie nízky počet bielych krviniek, stav nazývaný ako neutropenická horúčka, antibiotiká sú jedinou schválenou liečbou,“ povedal Jaschke. „Molekula A485 by mohla byť ďalšou možnosťou.“

Stále je však potrebné urobiť veľa práce. Tím chce skúmať, ako presne molekula A485 funguje, a je potrebné ju otestovať aj na iných, bežnejších infekciách. Výskum bol nedávno publikovaný v magazíne Immunity.