Miniatúrna náplasť môže už čoskoro snímať prietok krvi v mozgu
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 24. 5. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Nositeľná ultrazvuková náplasť by mohla už čoskoro zachraňovať životy tým, že bude monitorovať prietok krvi v mozgu pacientov v nemocniciach. Zariadenie má veľkosť poštovej známky a na rozdiel od tradičných metód funguje nepretržite.
V súčasnosti na kontrolu prietoku krvi v mozgu pacientov, ktorí sa zotavujú napríklad po mŕtvici, technik priloží ultrazvukovú sondu k hlave. Podľa vedcov z Kalifornskej univerzity v San Diegu má tento prístup dve nevýhody.
Po prvé, presnosť takto získaných údajov sa líši v závislosti od zručnosti každého technika. Na druhej strane sa údaje zvyčajne odčítavajú v určitých intervaloch počas dňa. To znamená, že akékoľvek zmeny v prietoku krvi, ku ktorým dochádza medzi týmito časmi, nie sú zistené. Na to je práve určená novo vyvinutá náplasť.
Toto elastické, pružné zariadenie so silikónovým telom zostáva prilepené na jednom zo spánkov pacienta počas celého pobytu v nemocnici. Počas tohto obdobia nepretržite monitoruje a zaznamenáva prietok krvi v mozgu.
Náplasť obsahuje viacero vrstiev roztiahnuteľnej elektroniky, vrátane vrstiev medených elektród a piezoelektrických prevodníkov. Po stimulácii elektrickým prúdom snímače produkujú 2-megahertzové ultrazvukové vlny, ktoré sa šíria do mozgu a odrážajú sa späť od hlavných tepien.
Pomocou ultrarýchleho ultrazvukového zobrazovacieho systému analyzuje počítač s pevným pripojením ultrazvukové ozveny a vytvára digitálny 3D model tepien v reálnom čase, ktorý zobrazuje ich aktuálny objem, uhol a polohu. V laboratórnych testoch vykonaných na 36 zdravých dobrovoľníkoch dokázala táto technológia merať vrcholové systolické, stredné a koncové diastolické rýchlosti prietoku krvi rovnako presne ako tradičná ručná ultrazvuková sonda.
V súčasnosti sa plánujú klinické skúšky na skutočných pacientoch s neurologickými ochoreniami, ako aj samostatná bezdrôtová verzia náplasti. Technológia sa už komercializuje prostredníctvom univerzitou založenej spoločnosti Softsonics.
Článok o výskume, ktorý viedol profesor Sheng Xu, bol nedávno uverejnený v magazíne Nature.
