Osemtýždňová vegánska diéta výrazne znižuje biologický vek

Vedci sa zaoberali „epigenetickými hodinami veku“ a tým, ako môže strava ovplyvniť naše bunkové zdravie na mikroúrovni. Zatiaľ čo dátum narodenia určuje náš numerický alebo chronologický vek, stav našich buniek, tkanív a orgánových systémov nám dáva obraz o našom biologickom veku. Hoci s číslami na našich narodeninových prianiach, ktoré sa menia s každým rokom, môžeme urobiť len málo, máme určitú kontrolu nad tým, ako rýchlo biologicky starneme.

Vzhľadom na to chceli vedci zistiť, či prechod na vegánsku stravu na krátky čas má nejaký vplyv na biologické markery veku, čím sa do centra pozornosti dostáva epigenetika. Epigenetika je novou oblasťou výskumu, ktorá sa zaoberá bunkovým vekom a expresiou génov ovplyvňovanou zvonka, čo má zase významný vplyv na naše zdravie.

„Naše epigenetické procesy sú v našom tele pod dokonalou kontrolou, ale sú tiež mimoriadne ovplyvnené prostredím,“ povedal Payel Sen z Národného inštitútu pre starnutie, ktorý sa na tejto najnovšej štúdii nepodieľal. „Povedzme, že idete na pláž a ste vystavení veľkému množstvu ultrafialového žiarenia. Určité oblasti genómu vašich kožných buniek na to zareagujú a začnú produkovať vedľajšie produkty, ktoré nemusia byť pre našu pokožku dobré.“

Podobne to, čo jeme, priamo ovplyvňuje náš epigenóm, zapína a vypína gény, ktoré môžu byť prospešné alebo škodlivé pre zdravie. V tejto štúdii z roku 2023 sa skúmalo, ako sa dá výživa využiť na ovplyvňovanie expresie génov s cieľom predchádzať kardiovaskulárnym ochoreniam, rakovine a iným metabolickým stavom a zvládať ich. Epigenetické modifikácie sa podieľajú aj na zápaloch pri mnohých ochoreniach, ako aj na obezite, osteoporóze a cukrovke.

Vedci si v najnovšej štúdii dali za cieľ zmerať, ako môže krátkodobá vegánska strava zmeniť biologické príznaky starnutia organizmu v porovnaní s všežravým životným štýlom. Na tento účel získali 21 identických dvojčiat s priemerným vekom 40 rokov a jednému z nich pridelili osemtýždňový plán zdravej vegánskej stravy a druhému plán zdravej všežravej stravy na rovnaký časový úsek.

Kľúčovým biomarkerom bola zmena metylácie DNA. Je to proces, pri ktorom sa do DNA alebo proteínov pridáva malá molekula známa ako metylová skupina, ktorá v podstate inhibuje alebo spúšťa expresiu génu. Je to jeden z hlavných spôsobov merania epigenetických zmien. Metylácia DNA súvisí aj s procesom starnutia, pričom sa s pribúdajúcim vekom zvyšuje.

Zistilo sa, že hoci obe dvojčatá začali pokus s podobnými východiskovými výsledkami, u tých, ktoré sa stravovali vegánsky, došlo po ôsmich týždňoch k významným zmenám markerov, ktoré sú základom biologického veku. Vedci vychádzajú z výsledkov predchádzajúcej štúdie z novembra minulého roka, v ktorej sa hodnotili markery HDL-C, glukózy, inzulínu, TMAO, vitamínu B12 a hmotnosti účastníkov za rovnaké skúšobné obdobie.

„Pozorovali sme významné zmeny pomocou epigenetických hodín veku u zdravých identických dvojčiat, čo naznačuje krátkodobé výhodné výhody starnutia pri vegánskej strave s obmedzeným príjmom kalórií v porovnaní s všežravou stravou,“ uviedli vedci. „Tieto zistenia sú v súlade s predchádzajúcim výskumom, ktorý zdôrazňoval potenciálne účinky rastlinnej stravy proti starnutiu, ktorá je známa svojím bohatým obsahom antioxidantov a protizápalovými vlastnosťami.“

Na posúdenie vzájomného vzťahu medzi stravou a epigenetikou výskumníci hodnotili vek jednotlivých 11-tich orgánových systémov: srdca, pľúc, obličiek, pečene, mozgu, imunitného, zápalového, krvného, pohybového, hormonálneho a metabolického systému. V skupine vegánov zistili významné zníženie veku v piatich - zápalovom, srdcovom, hormonálnom, pečeňovom a metabolickom systéme - zatiaľ čo epigenetické hodiny sa u všežravcov nepohli.

Celkovo sa biologický vek tejto skupiny ľudí, ktorí sa stravovali rastlinným spôsobom, znížil v priemere o 0,63 roka (alebo o niečo viac ako 7,5 mesiaca) len za osem týždňov. U každej osoby došlo aj k zníženiu biologického veku v porovnaní s jej chronologickým vekom, čo sa rovnalo 0,0312 jednotky. V podstate to znamená, že títo účastníci mali biologický vek nižší, ako by sa očakávalo od osoby v ich chronologickom veku.

Sú tu však určité výhrady. Od všežravcov sa vyžadovalo, aby každý deň zjedli 170 až 225 gramov mäsa, jedno vajce a 1,5 porcie mliečnych výrobkov. Počas prvých štyroch týždňov všetci účastníci jedli špeciálne pripravené jedlá, zatiaľ čo v druhej polovici štúdie boli ponechaní sami na seba. Vegánska skupina počas prvých štyroch týždňov konzumovala aj o 200 kalórií denne menej pripravených jedál a na konci štúdie schudla v priemere o 2 kg viac ako skupina všežravcov. Je teda potrebné vykonať ďalší výskum, aby sa zistilo, či pozitívne epigenetické výsledky boli úplne výsledkom stravy alebo vedľajším účinkom chudnutia.

„Je možné, že zníženie energetického príjmu mohlo potenciálne zmeniť spôsob, akým sa zmenila DNA účastníkov,“ povedal Dr. Duane Mellor, hovorca Britskej dietetickej asociácie. „Ďalším dôležitým faktorom bolo, že skupina vegánov mala zjesť dvakrát viac porcií zeleniny, viac ovocia a viac strukovín, orechov a semien ako skupina všežravcov.“

Zaujímavé je, že v skupine všežravcov došlo k niektorým kľúčovým zmenám neurotransmiterov a metabolických markerov.

„Zvýšenie tryptofánu a serotonínu, neurotransmitera syntetizovaného z tryptofánu, naznačuje potenciálny vplyv na reguláciu nálady a ďalšie funkcie sprostredkované serotonínom v reakcii na zvýšený príjem živočíšnych bielkovín bohatých na tryptofán vo všežravej strave,“ uviedli vedci. „Adenozín, nukleozid, ktorý podporuje spánok a znižuje úzkosť, vykazoval nárast, čo naznačuje potenciálne zmeny v endogénnom metabolizme pri všežravej strave. Tieto zistenia podčiarkujú jemnú súhru syntézy neurotransmiterov, metabolizmu lipidov, mikrobiálnej aktivity a metabolizmu purínov, ktorá súvisí so všežravým stravovacím režimom.“

Dodávajú, že je potrebný ďalší výskum, najmä v súvislosti so stravou, hmotnosťou a starnutím, ako aj s dlhodobým vplyvom vegánskej stravy na zdravie.

Štúdia však poukazuje aj na rastúci dôraz na personalizovanú medicínu a epigenetiku ako nástroj na spomalenie procesu starnutia.

„Tieto komplexné zistenia zdôrazňujú komplexnú súhru medzi stravou, epigenetickou reguláciou, funkciou imunitného systému a metabolickým zdravím a ponúkajú cenné poznatky pre budúci výskum a personalizované zdravotné intervencie,“ uzavreli výskumníci.

„Celkovo sú prínosy z hľadiska zmeny metylácie DNA teoretické a nesúvisia priamo s dlhším životom a zmeny spôsobené stravou môžu byť spôsobené tým, že vegánska skupina jedla viac rastlín, a nie tým, že vegánska strava je zdravšia ako zmiešaná strava,“ dodal Mellor. „Kľúčom k akejkoľvek diéte so živočíšnymi produktmi alebo bez nich je, aby sa skladala zo širokej škály potravín, vrátane zeleniny, ovocia, orechov, semien, fazule, hrachu a šošovice s celozrnnými obilninami, a ak ich chcete konzumovať, aj z mierneho množstva mäsa a mliečnych výrobkov. Ak nechcete konzumovať živočíšne produkty, potom je potrebné do stravy zaradiť alternatívne zdroje živín, vrátane jódu, železa, vápnika a vitamínov B12 a D spolu so zdrojom omega 3 mastných kyselín.“

Výskum bol nedávno uverejnený v magazíne BMC Medicine.