Nedostatok bežných živín súvisí s poškodením DNA spôsobujúcim choroby
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 19. 8. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Ak prijímate dostatok zeleniny, tmavej čokolády, orechov a strukovín, pravdepodobne ste v poriadku. No ak je vaša strava nedostatočná na živiny, možno by ste mali venovať pozornosť novej štúdii, ktorá spája problém s nedostatkom minerálov so zmenami DNA, ktoré spôsobujú choroby.
Štúdia, ktorú uskutočnili vedci z Univerzity v Južnej Austrálii, skúmala vzorky krvi 172 dospelých ľudí stredného veku a zistila, že tí, ktorí mali málo horčíka, mali aj vysoké hladiny aminokyseliny nazývanej homocysteín. Tá sa považuje za genotoxickú, čo znamená, že môže poškodiť ľudskú DNA.
Naopak, štúdia zistila pozitívny vzťah medzi vysokými hladinami horčíka a hladinami folátov a vitamínu B12.
„Naša štúdia ukázala priamu súvislosť medzi nízkou hladinou horčíka v krvi (menej ako 18 mg/l) a zvýšeným poškodením DNA, a to aj po zohľadnení pohlavia a veku,“ hovorí Dr. Permal Deo, molekulárny biológ, ktorý je spoluautorom štúdie.
„Merali sa hladiny horčíka, homocysteínu (Hcy), folátov a vitamínu B12 v krvi, pričom sa ukázala inverzná korelácia medzi horčíkom a Hcy a pozitívna korelácia medzi horčíkom, folátmi a vitamínom B12,“ dodáva. „To naznačuje, že dostatočne vysoké hladiny horčíka v krvi sú nevyhnutné na ochranu našich génov pred toxicitou spôsobenou homocysteínom, ktorá sa zvyšuje pri nedostatku folátov a vitamínu B12.“
Podľa výskumníkov môže toxická kombinácia nízkeho obsahu horčíka a vysokých hladín homocysteínu zvýšiť pravdepodobnosť ochorenia tráviaceho traktu, viacerých druhov rakoviny, cukrovky a Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby.
Výskumný tím sa domnieva, že škodlivé následky nízkej hladiny horčíka sú spôsobené tým, že môže narušiť schopnosť tela produkovať energiu a napájať bunky, čo môže následne viesť k rýchlejšiemu starnutiu tkanív. Horčík, ktorý je štvrtým najrozšírenejším minerálom v ľudskom tele, bol už skôr spojený so zdravou syntézou DNA a RNA. Napriek tomu nedostatok tohto minerálu nebol doteraz úplne preskúmaný z hľadiska poškodenia týchto genetických nosičov, tvrdia vedci.
Okrem účinkov na DNA bol horčík identifikovaný ako kofaktor vo viac ako 300 enzýmových systémoch v tele vrátane tých, ktoré regulujú krvný tlak, kontrolujú hladinu glukózy v krvi a zabezpečujú správnu funkciu nervov. Iná štúdia z Austrálie z minulého roka tiež spojila dostatočné množstvo tohto minerálu s väčším objemom mozgu.
Vedci chcú v budúcich štúdiách určiť optimálny príjem horčíka v strave, a podľa nich za nízky denný príjem sa považuje akékoľvek množstvo pod 300 mg denne. To je množstvo, ktoré sa dá pomerne ľahko získať buď prostredníctvom doplnkov stravy, alebo stravou. Medzi najlepšie zdroje patrí aj špenát, kešu oriešky, arašidy a sójové mlieko.
Štúdia bola nedávno uverejnená v magazíne European Journal of Nutrition.
