Placebo znižuje úzkosť, aj keď ľudia vedia, že užívajú falošné pilulky

Náš mozog je zložitý, fascinujúci a výkonný orgán. Platí to najmä v prípade takzvaného placebo efektu, ktorý spočíva v tom, že sa fyzické alebo duševné zdravie človeka zlepší po užití „falošnej“ liečby.

Nová štúdia vedcov z Michiganskej štátnej univerzity (MSU) zistila, že u ľudí vystavených dlhodobému stresu placebo tabletky výrazne znížili tento stres, ako aj úzkosť a depresiu, aj keď pacienti vedeli, že to, čo užívajú, nemá žiadnu liečivú hodnotu.

„Vystavenie dlhodobému stresu môže zhoršiť schopnosť človeka zvládať emócie a spôsobiť významné problémy s duševným zdravím, takže sme nadšení, že zásah, ktorý si vyžaduje minimálne úsilie, môže stále viesť k významným prínosom,“ povedal Jason Moser, profesor na katedre psychológie MSU a jeden zo spoluautorov štúdie. „Vďaka tejto minimálnej záťaži je neklamné placebo atraktívnou intervenciou pre ľudí s výrazným stresom, úzkosťou a depresiou.“

Všeobecne sa predpokladá, že placebo funguje len vtedy, keď sa použije klamstvo, teda keď ľudia nevedia, že užívajú placebo. Preto sa výskumníci v tejto štúdii rozhodli použiť takzvané neklamné placebo. Do štúdie nabrali 18 až 30 ročných dobrovoľníkov z Michiganu, ktorí zažívali mierny dlhotrvajúci stres v dôsledku pandémie COVID-19, a náhodne ich zaradili do jednej z dvoch skupín.

Skupine s neklamným placebom (29 účastníkov) poslali poštou placebo tabletky a cez Zoom ich poučili, aby ich užívali ráno a večer počas dvoch týždňov. Prostredníctvom štyroch online sedení sa im dostalo aj vzdelávania na diaľku o účinkoch placeba, ako aj informácií o štúdiách, ktoré ukázali, že neklamné placebo znižuje emocionálny stres. Placebo tabletky boli modro-biele kapsuly vyrobené spoločnosťou Zeebo a zakúpené cez Amazon, obsahujúce iba mikrokryštalickú celulózu, inertnú vlákninu. Kontrolná skupina (32 účastníkov) neužívala žiadne tabletky a neabsolvovala žiadne vzdelávacie stretnutia.

Stres súvisiaci s COVID-19, celkový stres, úzkosť a depresia všetkých účastníkov sa merali na začiatku, v polovici experimentu a na konci. Vedci zistili, že po dvoch týždňoch neklamné placebo výrazne urýchlilo zníženie stresu súvisiaceho s COVID-19, celkového stresu, úzkosti a depresie v porovnaní s kontrolnou skupinou. Účinky boli porovnateľné s prínosmi dosiahnutými po trojmesačnom programe samostatne vedenej online kognitívno-behaviorálnej terapie (iCBT), o ktorom sa písalo v inej publikovanej štúdii. Účastníci v skupine s neklamným placebom tiež uvádzali vysoké očakávania prínosov a liečbu vnímali ako ľahko použiteľnú a vhodnú pre daný kontext.

„Celkovo tieto údaje naznačujú, že neklamné placebo, aj keď sa podáva na diaľku online, môže pomôcť mierne ohrozeným ľuďom zvládnuť ich psychické zdravie v dlhotrvajúcich stresových situáciách, ako je pandémia COVID-19,“ uzavreli výskumníci.

Výskumníci poukázali na obmedzenia štúdie. Konkrétne na to, že ich vzorka bola malá a pozostávala prevažne z bielych, mladých účastníkov ženského pohlavia a že účastníci v skupine s neklamným placebom strávili v štúdii dlhší čas kvôli vzdelávaniu o placebe, čo mohlo ovplyvniť výsledky. Upozorňujú však, že prijatie inej experimentálnej metódy, pri ktorej sú všetci účastníci informovaní o účinkoch placeba, by znamenalo, že kontrolná skupina, ktorá si je vedomá, že je v kontrolnom stave, by mohla skresliť výsledky.

Napriek týmto obmedzeniam výskumníci tvrdia, že ich zistenia naznačujú, že neklamné placebo by mohlo ponúknuť účinnú, nenáročnú a ľahko realizovateľnú metódu, ktorá by pomohla zabrániť tomu, aby rizikové osoby prešli do klinickej úrovne stresu, úzkosti a depresie.

„Táto možnosť podávať neklamné placebo na diaľku výrazne zvyšuje potenciál rozšírenia,“ povedal Darwin Guevarra, vedúci a zodpovedajúci autor štúdie a postdoktorand na Kalifornskej univerzite v San Franciscu. „Vzdialene podávané neklamné placebo má potenciál pomôcť jednotlivcom, ktorí bojujú s problémami duševného zdravia a ktorí by nemali prístup k tradičným službám duševného zdravia.“

Guevarra a Moser už nejaký čas skúmajú výhody neklamných placieb. V roku 2020 uverejnili štúdiu, v ktorej zistili, že neklamné placebo (fyziologický roztok podávaný formou nosového spreja) znižuje emocionálny stres u ľudí, ktorým boli zobrazené negatívne obrázky. Súčasná štúdia má však konkrétnejší „pocit“, jej zistenia sa dajú lepšie uplatniť v reálnom svete. Znamená to, že výskumníci sú bližšie k pochopeniu toho, ako mozog pôsobí placebo efekt? Pravdepodobne nie.

V súčasnej štúdii výskumníci uviedli, že skupina, ktorá necítila klamlivé placebo, očakávala, že im pilulky „do určitej miery“ prospejú a neuškodia. Tento druhý faktor môže byť podľa nich dôležitý, pretože ak niekto užíva lieky s očakávaním, že mu spôsobia škodu, je menej pravdepodobné, že bude dodržiavať liečebný režim, čo môže znížiť jeho účinnosť. Nezistili však žiadnu „významnú koreláciu“ medzi očakávaním prospechu účastníka a jeho dodržiavaním užívania tabletiek.

„Očakávania môžu zohrávať určitú úlohu, ale naše údaje naznačujú, že účinky neklamných placieb na afektívne výsledky nemožno pripísať výlučne explicitným očakávaniam,“ vysvetlili výskumníci.

Očakávania sú definované ako presvedčenia a spôsoby myslenia, ktoré môže mať človek o budúcich udalostiach. Uvádzajú sa ako hlavný mechanizmus ovplyvňujúci placebo a nocebo efekty. Nocebo efekt je opakom placebo efektu. Opisuje situáciu, keď dôjde k negatívnemu výsledku - povedzme zhoršeniu symptómov alebo nástupu nežiaducich účinkov - v dôsledku presvedčenia, že intervencia spôsobí škodu.

Klasický príklad nocebo efektu bol pozorovaný u 26-ročného muža, ktorý bol zaradený do klinického skúšania antidepresíva. Počas skúšania sa úmyselne predávkoval 29 kapsulami predtým, ako sa dostavil na miestne oddelenie pohotovosti, kde skolaboval s nízkym krvným tlakom. Jeho zdravotný stav sa rýchlo upravil, keď mu oznámili, že v skutočnosti užil inertné placebo.

Okrem očakávaní boli vyslovené aj ďalšie hypotézy, ktoré vysvetľujú, ako placebo efekt funguje. Skeptici by povedali, že mnohé ochorenia (napríklad prechladnutie a chrípka) sú samovoľné a aj tak by sa vyriešili samé. Iní hovoria, že chronické ochorenia, ako napríklad skleróza multiplex, majú obdobia remisie, ktoré sa môžu vyskytnúť náhodne a vôbec ich nemožno pripísať placebu. Alebo placebo môže zvýšiť motiváciu človeka lepšie sa o seba starať, čo vedie k zmierneniu príznakov.

Možno placebo pomáha mozgu spomenúť si na obdobie pred nástupom príznakov, na „zapamätaný wellness“ stav, ktorý spôsobuje telesnú zmenu. Proti týmto teóriám stoja neurovedecké dôkazy, podľa ktorých sa na placebo efekte podieľajú viaceré mozgové systémy a chemické mediátory, vrátane dopamínu.

Hoci je veľmi pravdepodobné, že niekedy v blízkej budúcnosti veda identifikuje fyzikálne alebo biochemické mechanizmy, ktoré sú základom placebo efektu, v súčasnosti je dôležité, že z akéhokoľvek dôvodu funguje. Nemusíme vždy vedieť prečo.

Štúdia bola nedávno uverejnená v magazíne Applied Psychology: Health and Well-Being.