Nové zariadenie umožní bežným ľuďom odhaliť mikroplasty vo vode
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 2. 9. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Hoci sa čoraz viac ľudí začína obávať znečistenia pitnej vody mikroplastmi, je to jedna z tých vecí, ktoré si bežný človek nemôže sám skontrolovať. To by sa však mohlo čoskoro zmeniť, ak sa nový prototyp zariadenia dostane do komerčnej výroby.
Podľa definície sú mikroplasty úlomky plastov s priemerom menším ako 5 milimetrov. Nachádzajú sa vo vodných tokoch po celom svete a pochádzajú z viacerých zdrojov. Patria medzi ne kusy plávajúceho plastového odpadu, ktoré sa rozpadajú na menšie časti; výrobky, ako napríklad zubné pasty, ktoré obsahujú plastové mikroperličky; syntetické oblečenie, z ktorého sa pri praní uvoľňujú vlákna; a pneumatiky automobilov, z ktorých sa uvoľňujú kúsky gumy, ktoré sa dostávajú do dažďovej kanalizácie.
Výskumníci sa stále snažia pochopiť, aký vplyv môže mať na zdravie ľudí požitie samotných častíc. To znamená, že mikroplasty často priťahujú škodlivé baktérie, ktoré žijú na časticiach alebo v ich okolí a tieto mikróby by sme rozhodne nemali jesť ani piť.
V súčasnosti jediné metódy na počítanie počtu mikroplastov vo vzorkách vody vyžadujú drahé laboratórne zariadenia, ktoré obsluhujú vyškolení technici.
Dr. Tianxi Yangová a jej kolegovia z kanadskej Univerzity v Britskej Kolumbii sa to nedávno rozhodli zmeniť. Výsledkom je malá 3D vytlačená krabička, ktorá obsahuje bezdrôtový digitálny mikroskop, zelenú LED diódu a zariadenie známe ako excitačný filter. Softvér založený na strojovom učení v prepojenom smartfóne analyzuje snímky prenášané mikroskopom.
Potrebné je len malé množstvo vody (menej ako jedna kvapka), do ktorej sa pridá roztok kyseliny trieslovej, atómov zirkónia a rodamínu B. Keď sa táto zmes vystaví zelenému svetlu z LED diódy, všetky mikroplasty, ktoré sa v nej nachádzajú, fluoreskujú, čím sa stanú dobre viditeľnými.
Softvér smartfónu počíta počet pixelov vykazujúcich fluorescenciu na snímkach z mikroskopu, čím umožňuje určiť veľkosť aj množstvo častíc vo vzorke. Za menej ako 20 minút potom poskytuje údaje, ktoré sú ľahko zrozumiteľné pre vedcov aj laikov.
Pri testovaní technológie sa zariadenie použilo na analýzu destilovanej vody, ktorá sa prevarila a naliala do polystyrénových pohárov, potom sa nechala 30 minút chladnúť. Na základe počtu mikroplastov zistených vo vzorkách sa zistilo, že každý pohár uvoľnil „stovky miliónov“ nanočastíc do 50 ml vody, ktorú obsahoval.
Hoci sa pri týchto konkrétnych testoch hľadali častice polystyrénu, vedci uvádzajú, že softvér by sa dal upraviť tak, aby sa dali odhaliť aj iné plasty, napríklad polyetylén a polypropylén. Článok o tejto štúdii bol nedávno uverejnený v magazíne ACS Sensors.
