Novoobjavený typ buniek má potenciál podporiť obnovu tkanív

Autor:: Roman Mališka
Zverejnené:: 30. 9. 2024
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Podľa nového výskumu novoobjavená bunka, ktorá dozrieva na dva špecializované typy buniek, a to imunitnú bunku zodpovednú za obnovu tkanív a bunku, ktorá tvorí krvné cievy, pritom výrazne zlepšuje hojenie rán. Mohlo by to zmeniť situáciu ľudí trpiacich chronickými, ťažko sa hojacimi ranami.

Takzvané progenitorové bunky sú potomkami kmeňových buniek a podobne ako kmeňové bunky sa môžu diferencovať na rôzne typy buniek. Nie sú však také flexibilné ako kmeňové bunky, pokiaľ ide o to, na aké bunky môžu dozrieť. Každý progenitor sa môže totiž diferencovať len na bunky, ktoré patria do toho istého tkaniva alebo orgánu. Zatiaľ čo niektoré progenitorové bunky majú jednu konečnú „cieľovú“ bunku, iné sú bipotentné. To znamená, že majú potenciál diferencovať sa na dva typy buniek.

Primárnou úlohou progenitorových buniek je nahradiť odumreté alebo poškodené bunky, takže sú potrebné na opravu po poranení a ako súčasť priebežnej údržby tkaniva. Výskum pod vedením Juhoaustrálskeho inštitútu pre výskum zdravia a medicíny (SAHMRI) teraz objavil úplne nový typ bipotentných progenitorových buniek s potenciálom podporiť hojenie.

„Tieto progenitorové bunky majú dôležitú úlohu. Pomáhajú pri raste ciev, keď si to telo žiada,“ uviedla Dr. Sanuri Liyangeová, spoluautorka štúdie. „Aktivujú sa pri poranení alebo slabom prietoku krvi a vtedy sa rýchlo rozšíria, aby pomohli pri hojení.“

Novoidentifikované progenitorové bunky, objavené vo vonkajšej vrstve aorty dospelých myší, sa diferencujú na endotelové bunky a makrofágy. Vedci ju preto nazvali progenitorom „EndoMac“. Endotelové bunky tvoria jednu bunkovú vrstvu, ktorá vystiela všetky cievy a pôsobí ako bariéra, regulujúca výmenu medzi krvným obehom a okolitými tkanivami. Signály z endotelových buniek organizujú rast a vývoj buniek spojivového tkaniva, ktoré tvoria okolité vrstvy stien ciev. Makrofágy sú biele krvinky, ktoré obklopujú a ničia mikroorganizmy, odstraňujú odumreté bunky a stimulujú činnosť iných imunitných buniek.

Po izolácii buniek a ich kultivovaní do kolónií ich vedci testovali na modeloch diabetických myší s ranami, ktoré by sa za normálnych okolností nehojili alebo by to trvalo dlho.

„Keď sme tieto progenitory transplantovali do diabetických rán, zaznamenali sme dramatické zlepšenie hojenia v priebehu niekoľkých dní,“ povedala Liyangeová. „Teoreticky by to mohlo zmeniť situáciu pacientov trpiacich chronickými ranami.“

Vedci teraz túto štúdiu rozširujú a skúmajú schopnosť buniek EndoMac hojiť kožu a svaly. Snažia sa tiež identifikovať ľudský ekvivalent tejto bunky.

„Sme nadšení, že môžeme pokračovať v skúmaní potenciálu týchto buniek,“ povedala Liyangeová. „Je to ešte len začiatok, ale dôsledky by mohli byť obrovské. Predstavuje to významný pokrok v našom chápaní regenerácie ciev a je prísľubom pre vytvorenie účinnejších liečebných postupov, ktoré podporujú schopnosť tela liečiť sa a udržiavať si funkciu v priebehu času.“

Inštitút SAHMRI na štúdii, ktorá bola nedávno uverejnená v magazíne Nature Communications, spolupracoval s Univerzitou v Adelaide, Bakerovým inštitútom a Univerzitou La Trobe.