Infúzna terapia nanočasticami rozkladá plaky v tepnách
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 23. 10. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Lepkavé plaky, ktoré sa tvoria na stenách vašich krvných ciev, môžu viesť k infarktu a mŕtvici. Teraz sa zistilo, že nová infúzna terapia nanočasticami tieto plaky bezpečne rozkladá pri testoch na ošípaných.
Tuky, cholesterol a iné látky v krvi sa môžu časom hromadiť ako takzvané plaky na stenách tepien. To môže spôsobiť priame blokády alebo spustiť zápalovú reakciu známu ako ateroskleróza. Oba scenáre môžu spôsobiť infarkty a mozgové príhody, no ten druhý je v niektorých smeroch zákernejší, pretože vopred existuje len málo varovných signálov.
„To je ten strašidelnejší, ktorý vedie k väčšine infarktov,“ povedal Bryan Smith, spoluautor štúdie. „Pretože takéto plaky nemusia nevyhnutne blokovať veľkú časť tepny a pretože účinky prasknutia môžu veľmi náhle úplne zablokovať prietok krvi, môže sa zdať, že takýto infarkt sa objaví akoby odnikiaľ.“
Časť problému aterosklerózy spočíva v tom, že mŕtve bunky vo vaskulárnom tkanive nie sú správne odstránené imunitnými bunkami, čo vytvára lézie v tepnách. Tieto bunky produkujú molekulu nazývanú ako CD47, ktorá dáva imunitným bunkám signál „nezjedz ma“. Predchádzajúce štúdie ukázali, že blokovanie CD47 umožňuje imunitným bunkám opäť odstrániť odumreté bunky, ale nanešťastie majú tiež tendenciu napádať červené krvinky v tomto procese, čo vedie k anémii ako vedľajšiemu účinku.
Pre novú štúdiu tím použil nanočastice blokujúce CD47, ktoré sú viac zamerané na monocyty a makrofágy, dva typy imunitných buniek, ktoré sú spojené so zápalom v plakoch. A naozaj, v testoch na ošípaných terapia znížila aterosklerózu rovnako účinne ako predchádzajúce lieky, bez akéhokoľvek poškodenia krvných buniek.
„Pomocou PET skenov sme dokázali zmerať účinky terapie na prasacie tepny,“ povedal Smith. „Ukázali sme na zvieracích modeloch, ako sú ošípané, že môžeme znížiť hladiny zápalu v plaku nielen na základe tejto klinicky používanej zobrazovacej techniky PET, ale aj pomocou molekulárnych testov. Rovnako dôležité je, že sme nezaznamenali žiadne vedľajšie účinky, ktoré by sa dali očakávať, keby terapia nebola presne cielená.“
Dôležité je, že testy na ošípaných ukazujú, že nanočastice môžu byť produkované v dostatočne veľkom rozsahu, aby fungovali v našich vlastných telách. Táto štúdia ukazuje, že táto technika je dostatočne sľubná na to, aby sa presunula na ľudské pokusy. Výskum bol pritom nedávno publikovaný v magazíne Nature Communications.
