Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Sociálny kontakt môže udržať vás a váš mozog zdravý

Sociálny kontakt môže udržať vás a váš mozog zdravý
Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
28. 1. 2025
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

V roku 2019 bol v magazíne New England Journal of Medicine uverejnený prekvapujúci článok. Výskumníci sledovali zmeny v mozgu deviatich polárnikov po 14 mesiacoch izolácie na vzdialenej stanici v Antarktíde. Údaje odhalili zarážajúce štrukturálne zmeny mozgu, pričom viaceré kľúčové oblasti sa počas ich osamelého pobytu na vzdialenej základni skutočne zmenšili.

Súvislosť medzi osamelosťou alebo sociálnou izoláciou a zlým zdravotným stavom je známa už dlhší čas. Množstvo rozsiahlych epidemiologických štúdií spája zvýšené riziko mŕtvice, demencie a kardiovaskulárnych problémov s rôznymi stupňami sociálnej izolácie. Nebolo však úplne jasné, ako presne tieto veci súvisia.

Niektoré štúdie vyslovili hypotézu, že je to práve nedostatok sociálnej interakcie, ktorý jednoducho vedie k zlým návykom a v konečnom dôsledku k zhoršeniu zdravia. Možno jete viac a cvičíte alebo sa menej hýbete na základe toho, že sa nestretávate s inými ľuďmi? Je možné, že súvislosť je koreláciou, a nie príčinou. Až na to, že výskumy, ako napríklad prekvapivá štúdia mozgu v Antarktíde, akoby naznačovali, že v hre je niečo iné.

Nová štúdia publikovaná v magazíne Nature Human Behavior teraz ponúka jeden z najjasnejších pohľadov na fyziologický účinok osamelosti. V rámci výskumu sa skúmali takzvané proteomické znaky u približne 42 000 ľudí. Ide v podstate o rôzne kombinácie proteínov, ktoré sa nachádzajú u ľudí buď sociálne izolovaných, alebo osamelých, v porovnaní s údajmi získanými od ľudí, ktorí sa s týmito charakteristikami nestotožňujú.

„V ľudskom tele sa nachádza viac ako 100 000 proteínov a mnoho ich variantov,“ vysvetľuje Jianfeng Feng, spoluautor štúdie. „Umelá inteligencia a vysoko výkonná proteomika nám môžu pomôcť určiť niektoré kľúčové proteíny pri prevencii, diagnostike, liečbe a prognóze mnohých ľudských ochorení a revolučne zmeniť tradičný pohľad na ľudské zdravie.“

Výskum sa spočiatku zameral na necelých 200 proteínov, ktoré súviseli so sociálnou izoláciou a osamelosťou. Zistilo sa, že sociálna izolácia (meraná prostredníctvom objektívnych faktorov, vrátane objemu sociálnych kontaktov a životných situácií) má výrazne väčší vplyv na asociácie proteínov v porovnaní s osamelosťou (subjektívna charakteristika meraná otázkou účastníkom, ako sa cítia).

Pomocou procesu modelovania nazývaného ako Mendelovská randomizácia výskum identifikoval päť špecifických proteínov, ktoré sa zdali mať priamu príčinnú súvislosť s osamelosťou alebo sociálnou izoláciou. To znamená, že výskumníci sa domnievajú, že zvýšené hladiny týchto proteínov sú priamo spôsobené osamelosťou.

„Všetky proteíny s významným kauzálnym vzťahom k osamelosti korelovali s výskytom kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky 2. typu, mŕtvice a úmrtnosti,“ píšu výskumníci v štúdii.

Veci sa stali ešte zaujímavejšími, keď sa výskumníci začali zaoberať vzťahom medzi objemom mozgových oblastí a konkrétnymi proteínmi. Jeden proteín, nazvaný ako ADM, obzvlášť vynikal vysokými hladinami, o ktorých je známe, že zohrávajú úlohu v sympatickom nervovom systéme a v činnosti hypotalamu, hypofýzy a nadobličiek. Tieto dva systémy ovplyvňujú systémový stres a zápalové reakcie. Vysoké hladiny ADM boli tiež spojené so zníženým objemom v kľúčových oblastiach mozgu, ktoré regulujú pocit pohody v tele.

„Najsilnejšia súvislosť sa zistila medzi ADM a ostrovčekom, ktorý je centrom interoceptívnych mechanizmov,“ vysvetľujú vedci v štúdii. „Navrhuje sa, aby interocepcia fungovala ako dôležitá cesta pre interakcie medzi mozgom a telom, ktoré sú základom prepojenia medzi dlhým životom a zdravím. Ďalšie významné súvislosti boli pozorované medzi plazmatickými hladinami ADM a ľavým kaudátom, oblasťou zapojenou do emocionálnych, odmeňovacích a sociálnych procesov.“

Zistenia ponúkajú fascinujúci pohľad na zásadný význam sociálnych väzieb pre ľudské zdravie. A priamy vzťah medzi veľkosťou mozgu a osamelosťou dodáva presvedčivú váhu niektorým teóriám ľudskej evolúcie. Napríklad hypotéza sociálneho mozgu, ktorú koncom 90. rokov 20. storočia navrhol evolučný antropológ Robin Dunbar, predpokladá, že veľké mozgy sa u primátov vyvinuli v dôsledku ich čoraz zložitejšieho sociálneho správania.

Spoluautorka novej štúdie Barbara Sahakianová z Cambridgeskej univerzity hovorí, že zistenia ponúkajú presvedčivý biologický základ pre známe súvislosti medzi sociálnou izoláciou a zdravotnými problémami. Naznačuje, že interakcie tvárou v tvár sú nevyhnutným prvkom pre zdravé fungovanie človeka.

„Tieto zistenia poukazujú na dôležitosť sociálnych kontaktov pre naše zdravie,“ hovorí Sahakianová. „Čoraz viac ľudí všetkých vekových kategórií uvádza, že sa cítia osamelí. Preto Svetová zdravotnícka organizácia označila sociálnu izoláciu a osamelosť za „globálny problém verejného zdravia“. Musíme nájsť spôsoby, ako riešiť tento rastúci problém a udržať ľudí v kontakte, aby si udržali zdravie.“

Nová štúdia bola nedávno uverejnená v magazíne Nature Human Behavior.