Ako pomáha elektroterapia proti bolesti? TENS a EMS metódy

Zrejme neexistuje nik, kto by aspoň občas netrpel bolesťou pohybového aparátu. Či už poznáme zdroj problémov alebo nie, bolesť rozhodne nie je náš obľúbený spoločník. Poznáte to, stačí jeden nesprávne prevedený pohyb a zaseknutý nerv sa ozve prenikavou bolesťou a následným „seknutím“, teda obmedzením hybnosti. Podobná situácia môže nastať aj počas športovania, keď sú namáhané svalové vlákna, ktoré občas reagujú prudkým stiahnutím, čím stlačia tiež nervové vlákna. Bolesť sa dostaví lusknutím prsta a my ju cítime aj v pokojovom stave.

Jedným z možných riešení na zmiernenie či odstránenie bolesti je využívanie elektrickej stimulácie nervových a svalových vlákien, TENS a EMS terapie. Elektrostimulačné prístroje dostať bežne kúpiť a rozhodne nie sú zlou investíciou. Počas terapie sa využíva prúd o sile miliampérov, takže žiadne nebezpečenstvo poškodenia zdravia nehrozí.

Tvorí ich malý prístroj, teda mozog zariadenia a elektródy, ktoré sa prikladajú na postihnutú oblasť. Majú viacero funkcií pre všestranné využitie: zmierňujú bolesť, uvoľňujú napätie svalov, revitalizujú, regenerujú, masírujú a posilňujú.

Ich princíp je založený na vysielaní telu vlastných impulzov cez diódy nalepené na pokožku až do svalových či nervových vlákien. Umiesťujú sa okolo postihnutého miesta a ich lokalizácia a dĺžka rehabilitácie závisí od výkonu prístroja ako aj od formy liečby. Proces samoliečby vôbec nie je bolestivý a jediné, čo pocítite, je slabšie či silnejšie mravčenie v ošetrovanej lokalite. Účinok sa však nedostaví hneď, preto proces elektrostimulácie treba opakovať pravidelne.

Elektrostimulačné prístroje pracujú s prúdovými nastaveniami v rôznych režimoch podľa želaných stimulačných účinkov. V prípade jednofázových prístrojov smeruje prúd jednosmerne. Obľúbenejšie však sú prístroje s dvojfázovým zameraním prúdu, pretože striedanie menej zaťažuje ošetrované miesto a neunavuje ho.

Rozdiel medzi TENS a EMS metódami

TENS (transkutánna elektrická neurostimulácia) je klinicky overená elektrická stimulácia nervových vlákien, ktoré spôsobujú bolesť s konkrétnymi príčinami. Je často využívaná lekármi s profesionálnymi zdravotníckymi prístrojmi. Využíva sa pri bolestiach chrbta, pohybového ústrojenstva, kĺbov, pri bolestiach hlavy, menštruačných kŕčoch, na zlepšenie prekrvenia alebo aj na zmierňovanie chronických stavov. Princíp spočíva v dráždení bolestivých podnetov, ktoré vedú k ich prestimulovaniu alebo až blokácii nervovej dráhy. Následne začne telo tvoriť jemu vlastné endorfíny, ktoré navodzujú chemické reakcie vedúce k tlmeniu bolesti. TENS nemá žiadne vedľajšie účinky.

EMS (elektrická svalová stimulácia) sa využíva najmä v športovej a rehabilitačnej medicíne, prípadne ako doplnok ku klasickému silovému tréningy pre podporu želaného efektu. Preto sa nazýva aj pasívne cvičenie. Posilňuje svalstvo, aktivuje ho, nenamáha pritom kĺby a okrem toho pôsobí relaxačne. Pravidelným používaním je možné zvyšovať vytrvalosť, prípadne posilňovať účinok svalového tréningu zameraného na zmenu telesných proporcií. V prípade svalovej únavy pôsobí EMS relaxačne a pomáha regenerovať po fyzických výkonoch. Táto metóda sa využíva aj pre stimuláciu svalových skupín v poúrazových stavoch, kde nie je fyzické cvičenie možné.

Bonusom prístrojov je vstavaná masážna technológia založená na pocite skutočnej masáže. Diódy sa podľa odporúčaní aplikujú na konkrétnu lokalitu a elektrické impulzy v rôznych frekvenciách a intenzite stimulujú v nervoch a svaloch pocit tlakovej masáže.

Aké nastaviteľné parametre by mali mať kvalitné elektrostimulačné prístroje?

Frekvencia: čiže počet impulzov za sekundu, uvádzanú v Hertzoch (Hz). V závislosti od typu svalových vlákien sa nastavuje ich hodnota, pre pomaly reagujúce vlákna sú to hodnoty do 15 Hz, rýchlo reagujúcim prislúcha 35Hz a viac. Pri frekvencii nad 45 Hz však svaly nerelaxujú, ale dochádza k napätiu a únave vlákien.

Intenzita impulzov sa vždy nastavuje podľa subjektívnych pocitov, niekomu silné mravčenie neprekáža, no nesmie hraničiť s bolestivosťou. Šírka impulzov zas udáva hĺbku, do akej  prúd prenikne. Čím väčšia je svalová hmota, tým väčšiu šírku potrebuje. Ideálne je, ak je možné na prístroji nastavovať aj cyklické variovanie impulzov, aby sa predišlo únave jednotlivých svalových skupín.

Prístroje sa však nesmú používať v prípade implantovaných elektrických prístrojov ako sú kardiostimulátory, pri kovových implantátoch, u diabetikov, pri náhlych ochoreniach sprevádzaných horúčkou, poruchách srdcového rytmu a v ďalších špecifikovaných prípadoch. V prípade iných subjektívnych ťažkostí je vždy dobré najprv poradiť sa s lekárom.