Náplasť s mikroihlami by mohla tetovať našich zvieracích miláčikov
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 16. 1. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Hoci je dôležité, aby váš pes alebo mačka mali nejaký doklad totožnosti pre prípad, že sa stratia, známky sa môžu stratiť, zatiaľ čo mikročipy pod kožou sa môžu posunúť zo svojho miesta. Japonskí vedci však vyvíjajú alternatívu v podobe rýchleho a bezbolestného tetovania prostredníctvom náplasti s mikroihlami.
Niektorí majitelia domácich zvierat si už dávajú tetovať svojich miláčikov. Keďže však ide o časovo náročný, invazívny a trochu bolestivý zákrok, zviera musí byť zvyčajne vopred uvedené do celkovej anestézie. Pri hľadaní jednoduchšieho prístupu k tetovaniu domácich zvierat sa vedci z Tokijskej univerzity nedávno zamerali na takzvané mikroihlové náplasti.
Vo väčšine prípadov majú tieto zariadenia podobu malého, plochého kúska materiálu, na ktorého spodnej strane je sústava drobných, ostrých, a zvyčajne liekmi naplnených kolíkov alebo teda „mikroihiel“. Zatiaľ čo hlavná náplasť je zvyčajne vyrobená z netoxického polyméru, mikroihly sú vyrobené z látky, ktorá sa po vložení do tela neškodne rozpustí.
Keď sa takáto náplasť pritlačí na pokožku pacienta, mikroihly preniknú len do vonkajšej vrstvy kože a nedostanú sa k nervom pod ňou. Tieto mikroihly sa čoskoro rozpustia a uvoľnia liek do intersticiálnej tekutiny medzi kožnými bunkami.
Japonskí vedci použili pre svoj systém náplastí mikroihly s dĺžkou menej ako 1 mm, ktoré sú vyrobené z kyseliny hyalurónovej, ktorá sa prirodzene vyskytuje v tele. Tieto mikroihly boli potom naplnené molekulami netoxického čierneho tetovacieho atramentu. Okrem toho boli mikroihly na každej náplasti usporiadané tak, aby vytvorili bodový obraz konkrétneho písmena alebo číslice.
Počas laboratórnych testov vykonaných na potkanoch sa mikroihlové náplasti úspešne použili na tetovanie takýchto alfanumerických znakov na oblasti holej kože. Po jednom mesiaci boli tieto znaky stále jasne viditeľné voľným okom.
Tím čaká ešte ďalší výskum, vrátane dlhodobého testovania technológie. Vedci dúfajú, že táto technológia by sa nakoniec mohla dať použiť nielen na domáce zvieratá, ale aj ako prostriedok na identifikáciu hospodárskych zvierat a sledovanie voľne žijúcich zvierat. Článok o štúdii, ktorú viedol Jongho Park, bol nedávno uverejnený v magazíne Scientific Reports.
