Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Digitalizácia urbanizmu by mohla pomôcť vytvárať lepšie územné celky

Autor:
Lubo Straka
Zverejnené:
28. 1. 2022
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Nie každá časť Slovenska, ktorá je osídlená, funguje tak ako by mala. Na niektorých sídliskách chýba istá vybavenosť, ďalším satelitným mestečkám zasa environmentálny rozmer. O to všetko by sa mal starať urbanizmus, no ten je v mnohých prípadoch len teóriou. Možno to znie záhadne, ale práve v tejto oblasti by mohli priložiť ruku k dielu aj technológie. Vďaka nim by mohli samosprávy už v digitálnej podobe vytvárať lepšie funkčné celky. A dokonca by sa mohol zlepšiť aj trvalo udržateľný rozvoj zastavaných a iných území.

Rozhodovanie o tom ako sa budú rozvíjať mestá a obce z pohľadu urbanizmu nie je vôbec jednoduché. Zastupiteľstvá pritom nie vždy dokážu riešiť územné plánovanie koncepčne a systémovo.

„Pre udržateľný rozvoj samosprávy je najdôležitejších 6 parametrov. Každý z nich je pritom rovnako dôležitý. Či je to ekonomika, spoločnosť, prostredie, kultúra, priestor, či technológie, všetky musia spolupracovať a všetky musia fungovať v rovnováhe, aby vytvorili inteligentné a udržateľné mesto,“ hovorí Jason Pomeroy, odborník na udržateľný urbanizmus, Pomeroy Studio.

Mnohé rozhodnutia samospráv o rozvoji by mohli byť efektívnejšie najmä vďaka novému digitálnemu systému, ktorý sa slovenská vláda rozhodla vybudovať a mal by nahradiť práve plánovanie z bežných dvojdimenzionálnych máp.

„Urbárne plánovanie je o tom chápať súvzťažnosť, to znamená vidieť ich pomerne rýchlo a veľmi efektívne. Digitalizácia má pomáhať, ona nevymyslí to, že kde chcú ľudia bývať, kde chcú, aby bola nejaká fabrika. Ona má len pomôcť cez rôzny set technických parametrov a ostatných veličín, ktoré sa musia dodať tomuto systému. Potom napomáha v tom, že ponúkne veľmi mnoho verzií alebo ponúkne alternatívy, ktoré potom ľudia, ktorí rozhodujú o danom priestore, majú možnosť pomerne rýchlo zhodnotiť. A potom už sa len premietnu ako keby do toho konkrétneho plánu veľmi rýchlym spôsobom,“ vysvetľuje Martin Hypký, Štátny tajomník podpredsedu vlády SR.

Nová 3D mapa Slovenska by mala byť dokonalou digitálnou dvojičkou reálneho sveta v našej krajine.

„To znamená, kde sú rúry, kde je infraštruktúra, kde sú postavené budovy, aké majú parametre, a potom do toho treba vdýchnuť život. To už sú tie veci, ktoré sa zahŕňajú ako keby pod pojmom Internet of things,“ dopĺňa Martin Hypký, Štátny tajomník podpredsedu vlády SR.

Digitálnu mapu bude teda potrebné udržovať v tej najaktuálnejšej podobe i pomocou technológií ako sú teda IOT senzory, LIDAR radary, prípadne v budúcnosti i autonómne vozidlá.

„Práve technológie pre BIG DATA pomáhajú pokryť širší záber a vytvárať rozsiahle databanky, a to sa dá využiť v reálnom čase vo verejnej platforme. Pomôže to mestám zvýšiť produktivitu a rovnako aj kvalitu života obyvateľov,“ dodáva Jason Pomeroy, odborník na udržateľný urbanizmus, Pomeroy Studio.

Rozsiahle a komplexné vrstvy s údajmi umožnia dokonalejšiu simuláciu súvzťažností. Jednoducho sa dá veľmi rýchlo zistiť ako môže jedna vec ovplyvniť inú. Napríklad, čo môže výstavba nehnuteľnosti spôsobiť danému okoliu.

„Ak má tá budova 100 metrov a vrhne tieň, to sa presne dá vypočítať. Dá sa to dokonca tým, že máte digitálnu mapu, vložíte doňho budovu a viete presne rozmery kadiaľ chodí slnko. Tak vlastne to namodeluje, že kadiaľ bude chodiť tieň a tí ľudia sa automaticky oslovia, môžu sa k tomu vyjadriť a mať nejaký názor na to, či je alebo nie je to vhodné tú budovu tam vložiť,“ vysvetľuje Martin Hypký, Štátny tajomník podpredsedu vlády SR.

Slovensko sa pritom rozhodlo ísť v modelovaní 3D virtuálnej dvojičky krajiny vlastnou cestou. Zatiaľ sa nemáme od koho učiť, no svetové kapacity tvrdia, že už čoskoro budeme iných učiť my.

„Tvoríme takzvaný precedens, to znamená a možno vás to prekvapí, ale vo svete vlastne s touto myšlienkou na to nikto neprišiel. Tým, že vytvoríme infraštruktúru tu na Slovensku, ktorá bude zatiaľ unikátna na svete, tak práve týchto nových technológií bude na Slovensku pretlak, nie menej, ale skôr viac ako uvidia v zahraničí naši ľudia.“

Vláda pritom plánuje, na základe získavaných údajov, zapojiť do rôznych simulačných procesov aj umelú inteligenciu.

„Ak je množstvo dát, tak cez to tieto množstvá dát treba vyextrahovať vlastne logiku, ktorá pomáha človeku, potom sa v tom vyznať. Bez tejto umelej inteligencie nie je možné, aby sa človek proste vyznal v tom ohromnom množstve dát,“ hovorí hovorí Martin Hypký, Štátny tajomník podpredsedu vlády SR.

„Nemôžeme zobrať rozhodovanie ľuďom. Nemôžeme to nechať len na technológii, ale umelú inteligenciu musíme aktívne počúvať. Mali by sme brať do úvahy jej odporúčania. Nepochybne je to najlepší pomocník pre testovanie rôznych urbanistických návrhov,“ uzatvára Jason Pomeroy, odborník na udržateľný urbanizmus, Pomeroy Studio.

Slovensko sa teda môže tešiť na novú digitálnu mapu. Už dnes pritom tvorí naša krajina rozsiahle množstvá zaujímavých dát. Ak sa teda prenesú do nového 3D systému, môže potom komunikácia a výmena dát, medzi jednotlivými vrstvami mapy, priniesť zaujímavé podklady pre rozhodovanie v oblasti rozvoja miest a obcí, čo prispeje k zvýšeniu kvality života a posunie vpred celú spoločnosť.