Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Aké technológie pomáhajú pri riadení najväčšieho športového podujatia?

Autor:
Lubo Straka
Zverejnené:
8. 11. 2022
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Vedeli ste, že prvé olympijské hry sa konali v Athénach ešte v roku 1896? Áno, je to už viac ako 125 rokov. No na ich začiatku ľudia zrejme ani netušili ako budú vyzerať tie dnešné, najmä po technologickej stránke. Okrem iných firiem sa do nich zapojila aj francúzska nadnárodná spoločnosť ATOS. Jej inovácie už počas niekoľkých olympiád pomáhajú pri organizovaní chodu celého podujatia, a to aj pomocou inteligentných cloudových systémov, IoT zariadení, ale aj bezpečnostných komponentov. Ich výhody dnes dokážu pritom naplno využiť pri práci aj firmy.

Len málokto si vie predstaviť, čo všetko sa skrýva v pozadí, za organizáciou olympijských hier. Ľudia by to už sami nezvládli, a preto im v mnohom pomáhajú technológie. Na ich nasadení sa pritom už od roku 1992 podieľa aj francúzsky ATOS.

„Aj vďaka našim technológiám v zákulisí sa môžeme spoľahnúť napríklad na to, že výsledky atlétov, priamo na fyzickom podujatí, sú pre všetkých na svete viditeľné, a to najneskôr len do troch desatín sekundy po tom ako prejdú cieľom. Je to až neuveriteľné, čo všetko sa dnes vďaka inováciám dá. Tam nemáte druhú šancu. Nemôžete atlétovi povedať, že jeho výkon treba zopakovať lebo systém nebol pripravený,“ hovorí Ivar Willemse, Smart Society Competence Center, ATOS.

Dáta z podujatia sú tak okamžite, takmer bez oneskorenia, prenášané aj do systému pre komentátorov, ale aj na web stránku olympijských hier ako aj do ich aplikácie. Aj preto musí byť systém spoľahlivý a predovšetkým maximálne bezpečný, čo sa ATOSu darí dodržiavať.

„Myslím si, že to najúžasnejšie číslo z našej práce je 570 miliónov. Je to počet bezpečnostných udalostí v súvislosti s informačným systémom, ktoré sme počas uplynulých hier zaznamenali. V priemere musíme zvládnuť zhruba 400 útokov a bezpečnostných udalostí za sekundu.“

Rovnako je na olympiáde potrebné zvládnuť aj digitálne procesy registrácie všetkých účastníkov, ktorých býva až 300 tisíc. No ani tu francúzska firma nekončí. Na starosti má totiž aj podrobné monitorovanie mesta, kde sa hry konajú.

„Pracujeme aj so systémom, ktorý voláme Mestská dátová platforma. Je v nej zhromaždený komplexný vertikálny prístup. Monitorujeme index kvality vzduchu v meste, voľné parkovacie miesta, rovnako ako aj dopravný tok v danom meste.“

Systémy získavajú aj informácie o počasí a dokonca riadia davy ľudí pri všetkých presunoch. Prispieva to k tomu, že v meste sa všetko deje plynulo a zároveň v rámci najvyššej bezpečnosti. Asi neexistuje technológia z dielne ATOSu, ktorá by do procesu riadenia olympijských hier nebola zapojená. Či je to cloud computing, systémy pre BIG DATA, ale v budúcnosti dokonca aj umelá inteligencia.

„Primárna úloha umelej inteligencie bude sledovať divácke zážitky, pomôže návštevníkom s navigáciou po meste a zároveň nám pomôže optimalizovať procesy na štadióne.“

Výzvou pre IT špecialistov je aj to, aby boli každé ďalšie olympijské hry ešte zelenšie ako tie predchádzajúce. Znamená to menšiu uhlíkovú stopu a teda aj spotrebu elektrickej energie. Zrejme najvýraznejší krok pritom nastal pri hrách v Soči.

„Po prvýkrát sme na olympiáde v roku 2014 použili virtualizáciu serverov, ktorá bola hneď pred cloudom. A práve vďaka tomu sme dokázali na informačných technológiách usporiť až 40% elektrickej energie,“ dodáva Ivar Willemse, Smart Society Competence Center, ATOS.

Zároveň na hrách pribudol digitálny systém pre novinárov, ktorý sa tak okamžite dostanú ku všetkému potrebnému, vrátane výsledkov, a to aj vzdialene a teda bez toho, aby museli na olympiádu cestovať a tvoriť ďalšiu uhlíkovú stopu. Olympijské hry sú pritom aj zaujímavou príležitosťou na to, aby špecialisti svoje technológie otestovali a skúsenosti posunuli aj pre potreby firiem i v oblasti IT bezpečnosti.

„My už tieto skúsenosti máme overené z praxe. Máme aj metriky medzi rôznymi nástrojmi, pretože na rôzne typy, vektory útokov sú rôzne nástroje. A my máme skúsenosti, že tento sa možnože rýchlejšie implementuje, ale potom sa dlhšie učí, nastavuje. Takže toto sú tie skúsenosti, ktoré vieme ako ATOS, ako globálnych hrách, z takýchto veľkých projektov priniesť na Slovensko,“ hovorí Milan Paštrnák, architekt návrhu riešení, ATOS.

Odborníci z IT sa pritom už teraz sústredia aj na ďalšie olympijské hry, ktoré nás čakajú v roku 2024 v Paríži.

„Pre Slovensko je to príležitosť, aj ATOS sa pripravuje urobiť tranzíciu týchto služieb v oblasti priemyslu, v oblasti zdravotníctva, v oblasti školstva. A tak napomôcť digitálnej transformácii, ktorá sa realizuje aktuálne na Slovensku,“ hovorí Peter Balco, IT architekt, ATOS.

Digitálna transformácia je pritom naviazaná na cloudové služby a aj v tejto oblasti sa dostáva v ATOSe k slovu umelá inteligencia, a to nielen na olympiáde.

„Technológia umelej inteligencie vie podporiť a urýchliť ako dátové analýzy, rozhodovanie a práve v oblasti bezpečnosti, v oblasti výroby, v oblasti zdravotníctva môže byť veľmi efektívna pri riadení rozhodovania,“ uzatvára Peter Balco, IT architekt, ATOS.

Rozhodne sa teda majú nielen technologickí nadšenci na čo tešiť. Nakoniec nie je tajomstvom, že nám vo svete rastie už digitálna generácia a práve tá od spoločností očakáva aj digitálne služby. Budeme teda nepochybne svedkami digitálnej transformácie vo viacerých oblastiach, a to aj vrátane olympijských hier.