Bývanie v rezorte v Banskej Štiavnici spája históriu s modernými technológiami

Banská Štiavnica má bohatú históriu, spojenú s baníctvom a so zaujímavými nerastnými surovinami, ktoré sa tam ťažili. Inšpirovalo to aj autora projektu pri výbere mena pre nový rezort - Grünerka.

„Grüner je meno zlatej žily a tiahne sa popod celú zónu. Žila tu nevychádza na povrch, je v hĺbke. A práve podľa Grünerky sme riešili dizajn celého, celej tej stavby, nielen stavby, ale aj interiéru,“ hovorí Marek Lešičko, manažér projektu Grünerka.

Novovznikajúce nehnuteľnosti, na slnečnom kopci, nadväzujú nielen na históriu Banskej Štiavnice, ale vo všeobecnosti aj na zdravý sedliacky rozum.

„Orientácia domov v Grünerke je južným smerom. Terasové prekrytie, poprípade potom špeciálne žalúzie v okenných tabuliach, nám zabezpečujú, že v lete Slnko neprejde do domu a neprehrieva dom. Ale v zime zároveň tým, že je uhol toho Slnka nižší, tak to Slnko dostávame až za okenné tabule v smere dovnútra na výhrev podláh.“

Kým sa však stavba dostane až k zariaďovaniu, čaká ju dlhý proces. Ten sa začína výstavbou základovej dosky. Už pri nej stavil stavebník na zaujímavú nemeckú technológiu plávajúcej základovej dosky.

„Princípom tejto dosky je drenážna vrstva zhruba v priemere okolo 50 centimetrov, ktorá sa vytvorí pod budúcou doskou z drte. A tá nám potom prirodzene drenážuje všetku vodu, ktorá by sa nám objavila pod doskou. Takto zabezpečujeme to, že tá doska do budúcna nebude nikdy vlhnúť.“

Rezidenčná zóna Grünerka stavia na dlhoročných tradíciách našich predkov a s tým súvisí aj výber moderných technologických materiálov, z ktorých sa hrubá stavba skladá.

„Využívame vnútorné jadro, aby to dokázalo nasávať teplo a udržiavať ho v zime. A zároveň tá technológia nie je len o kúrení, ale je aj ochladení. V lete tie steny chladia. Chladia prirodzene, je to taká sedliacka technológia, imitácia starého kamenného sedliackeho domu.“

S nežiaducim teplom počas horúcich teplých dní môže pritom pomôcť aj ďalšia užitočná technológia.

„Sme stavili na technológiu zelenej strechy, ktorá zabezpečuje menší prestup tepla v smere do domu a zároveň príjemnejšiu klímu v okolí domu.“

Autorovi projektu sa teda podarilo vytvoriť vysoko energetický štandard pasívnych domov. Prispievajú k tomu aj ďalšie ekologické technológie, ako je napríklad i fotovoltaika. Tá môže pomáhať i pri účinnom, elektrickom podlahovom vykurovaní.

„Štiavnica svojou polohou aj v zimnom období ponúka veľmi veľa slnečných dní. A fotovoltické panely nepotrebujú priame slnko.“

Podlahové vykurovanie, spojené s fotovoltickými panelmi, má pritom ovládanie v každej jednej izbe. So sebou si navyše prináša zaujímavú inteligenciu.

„Podľa predpovede počasia kúri iba vtedy, keď bude treba. Ak vieme, že zajtra bude slnečné počasie a izba je vyhrievaná slnečným svetlom, tak to kúrenie nespustí. Ale ak vie, že zajtra má byť zamračené a má byť nejaká nižšia teplota, tak to vykúri v noci na lacnejší prúd a zároveň to teplo dokáže akumulovať na najbližšie dva tri dni v podlahe.“

O teplo domova sa však, okrem podlahového vykurovania, dokáže dobre postarať i krb. Aj preto majú domy prípravu na jeho vybudovanie.

„Odporúčame využívať technológiu Supra Taranis, čo je horenie na skle. alebo spaľovanie CO na CO2, kde sa aj míňa oveľa menej materiálu a zároveň vydrží to horieť veľmi dlhý čas.“

Samotný projekt sa snaží sústrediť najmä na ochranu životného prostredia. Vďaka tomu sa sem dostal aj systém na zadržiavanie vody. Na spevnené plochy bola pritom použitá membránová technológia s názvom Bera.

„Pomocou membrány zadržiavame prirodzenú vodu v rámci daného pozemku. A takto nedochádza k vysúšaniu alebo znižovaniu hladiny spodnej vody. Voda zo striech a z iných častí, kde už nevieme použiť práve systém zadržiavania prirodzenej vody, sa potom zbiera do zberných nádrží.“

Vďaka množstvu okien získa majiteľ domu nielen pekný výhľad na Sitno či Banskoštiavnickú kalváriu, ale zároveň dovnútra vstupuje aj dostatok prirodzeného svetla. Sklenené okenné výplne sa stali aj súčasťou pultovej strechy, a tak sa vďaka nim rozžiaria nielen izby.

„To je aj takým spájajúcim prvkom pre jednotlivé domy, či už schodištia alebo chodby majú vždy svoje vlastné okno, aby tam mali prirodzené svetlo. A práve pri navrhovaní týchto prízemných domov sme zvolili pultovú strechu, ktorá potom dáva ďalšie možnosti.“

V prípade projektu rezidenčného bývania na Grünerke bol vďaka svojim vlastnostiam použitý na podlahy vinyl, so systémom, ktorý zabraňuje zatečeniu vodou. No a vode odolné sú dokonca aj špeciálne tapety, ktoré sa tak dostali priamo do kúpeľne.

„Techno Grafika vyvinula aj tapety do mokrého prostredia. Tapeta má špeciálne vrstvy, potom sa lakuje ešte dvoma ďalšími vrstvami, ale aj samotný materiál vychádza z iného povrchu ako je papier.“

Ku komfortu v nových štiavnických domácnostiach prispeje i nábytok, ktorý sa môže stať súčasťou domov. Zaujímavé je to, že je nielen dizajnový, ale zároveň aj funkčný. Či už je to napríklad sedačka zo špeciálnej kože, na ktorej sa nedrží tekutina a doslova stečie, ale i modulárne kusy detského nábytku.

„Sa dajú v čase kedykoľvek prestavovať, od malého batoľaťa, až po tínedžerský vek. Od postele niekde v blízkosti podlahy, až po posteľ, kde sa dajú postaviť nádherné bunkre alebo domčeky na stračej nôžke,“ dodáva Marek Lešičko, manažér projektu Grünerka.

Energetická hospodárnosť, použitie netradičných materiálov a funkčného štýlového nábytku, či integrovanie inteligentných technológií, by teda mohlo pritiahnuť tých, ktorým záleží na životnom prostredí a hľadajú si inovatívne bývanie. Technologická Grünerka pritom potvrdzuje, že aj moderné stavby sa dokážu snúbiť s históriou, ktorú konkrétne Banská Štiavnica má.