Na Slovensku sa chystá digitalizácia stavebného konania a územného plánovania

Slovákov čakajú zmeny aj v oblasti stavebného zákona. Vláda pripravuje jeho nové znenie, ktoré by okrem iného, malo aj značne zrýchliť vybavovanie stavebných povolení. Mnohé veci pritom posunie vpred práve digitalizácia. Po novom tak stavebník nebude musieť tlačiť a odovzdávať niekoľko zväzkov papierových výkresov s projektovou dokumentáciou, čo pomôže ekológii, ale aj finančným nákladom.

„Len pre zaujímavosť. Viete koľko stojí papier používaný na tlačenie projektovej dokumentácie naše hospodárstvo ročne? 150 miliónov euro,“ hovorí Štefan Holý, podpredseda vlády SR.

Samotná digitalizácia v tejto oblasti sa začína už pri formulároch, ktoré so stavebným konaním súvisia. Tie dostanú elektronickú podobu a rovnako sa bude pracovať aj s projektovou dokumentáciou, číže len v elektronickej podobe. Slovensko sa však rozhodlo ísť v tomto smere oveľa ďalej a chystá sa vytvoriť 3D mapu celého územia našej krajiny.

„Aj nad zemou, aj pod zemou tak, aby sme mali vlastne vytvorený kompletný atlas pasívnej infraštruktúry podzemnej. To znamená všetky káble, siete, rúry.“

Slovensko, so všetkými nehnuteľnosťami, by tak malo mať svoju digitálnu mapovú dvojičku, ktorá sa bude neustále aktualizovať podľa skutočného stavu. Investor z nej potom dokáže získať množstvo informácií ohľadom stavebnej parcely. Či už sú to presne zamerané siete, typy ochranných pásiem, ale aj environmentálne riziká, prípadne informácie o pamiatkovej ochrane, ale aj mnohé ďalšie.

„Samozrejme prekrytia na plány územné, jednak miest a obcí, jednak mikroregiónov, jednak regionálne, jednak takzvaného KURSu, čo je územný plán štátu v podstate, aby si to ľudia vedeli predstaviť. Čiže v budúcnosti by sa vám nemalo stávať, že si kúpite pozemok, a potom nejako ako náhodou prídete na to, že máte kábel vysokého napätia na pozemku a v zásade tam neviete nič postaviť.“

Komplexný systém dostane trojrozmernú vizualizáciu, v ktorej sa dajú oveľa rýchlejšie vidieť všetky súvislosti medzi pozemkami a stavbami, čím sa dá už v etape projektovania vyhnúť mnohým problémom, ktoré by mohla nová stavba svojmu okoliu spôsobiť. Aby sa však celé Slovensko dostalo do detailnej digitálnej formy, využijú sa moderné technológie.

„Dnes sú dostupné technológie na trhu, ktoré dokážu cez rôzne riadiace centrá ovládať a synchronizovať až do 50 dronov bezpilotne ovládaných. Sú to dneska stovky hektárov za hodinu, ktoré dokážu tieto technológie procesovať v detaile alebo v miere detailu, ktorá ide rádovo 10 až 20 milimetrov.“

Súčasťou tohto významného modelu bude aj zaradenie technológie BIM, čiže building information modeling, alebo teda informačný model budovy.

„Čiže keď vidíte dnes naprojektované shopping mally alebo proste väčší priemysel, tak BIM je v zásade štandardom. Aj kvôli tomu, že v ňom vidíte všetky prevádzkové údaje, viete ľahšie tú nehnuteľnosť spravovať.“

Digitalizácia bude znamenať zmeny aj pre architektov a projektantov. Niektorí tak budú musieť prejsť na nové počítačové programy s podporou technológie BIM. V tomto smere zrejme opäť podá pomocnú ruku štát.

„Vieme si predstaviť rôzne typy ako keby portálových a cloudových riešení, cez ktoré vlastne tí ľudia by si nemuseli ten softvér zaobstarávať, ale by dostali len nejaké licencie. A proste za nejakú úhradu nákladov v zásade by mohli v týchto softvéroch pracovať,“ dodáva Štefan Holý, podpredseda vlády SR.

Slovensko je v oblasti stavebnej digitalizácie doslova priekopníkom nových technológií. Navrhovaný model digitalizácie preto ocenili viaceré svetové kapacity, vrátane významnej Stanfordskej univerzity.

„Nepoznám inú krajinu, ktorá by sa pustila to takejto vzrušujúcej vízie. Myslím si, že je to skvelé a som presvedčený, že to veľmi pomôže celej slovenskej spoločnosti. Projekt tiež ukáže, ako vláda a priemysel a akademická obec dokážu spolupracovať na lepšej budúcnosti,“ hovorí Martin Fisher, profesor stavebného a environmentálneho inžinierstva, Stanfordská univerzita.

Predpokladá sa, že úvodné prvky digitalizácie budú v praxi už od roku 2023. Mnohé výhody z digitalizovaného modelu našej krajiny budeme môcť potom využívať zhruba o 7 až 8 rokov.

„Myslím si, že to môže byť aj o niečo skôr. Už teraz môžeme vidieť niekoľko dobrých aplikácií. Čoraz viac spoločností z celého sveta tak môže priniesť svoje znalosti na Slovensko, čo môže Slovensku pomôcť k rýchlejšiemu vývoju nástrojov a metód.“

Slovensko môže byť teda zaujímavým príkladom a inšpiráciou pre mnohé krajiny, aj pre také, ktoré už s digitalizáciou začali.

„Vidíme skvelý projekt infraštruktúry, napríklad v Nórsku. V Latinskej Amerike budujú skvelé športové zariadenia. Vidíme produktívnejšie spôsoby budovania nemocníc, napríklad v Kalifornii. Je veľa dobrých príkladov. Môžeme sa z nich učiť a rozšíriť ich na celú krajinu, do celého sveta,“ dopĺňa Martin Fisher, profesor stavebného a environmentálneho inžinierstva, Stanfordská univerzita.

Digitalizácia teda neobíde ani stavebné konanie a územné plánovanie. Veľkou výhodou je pritom nielen to, že sa významne skráti čas vybavenia stavebných povolení, ale zároveň dostanú viaceré strany silnú zbraň na to, aby dokázali lepšie a efektívnejšie plánovať a budovať infraštruktúru Slovenska, v rôznych oblastiach.