Röntgenové lúče dokážu selektívne ničiť bunky mozgových nádorov
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 19. 6. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Podľa novej štúdie použitie veľmi nízkych dávok röntgenového žiarenia na aktiváciu zlúčenín, ktoré rozsvecujú a vytvárajú voľné radikály zabíjajúce rakovinu, zastavilo rast mozgových nádorov a zdvojnásobilo čas prežitia. Dôležité je, že zdravé bunky zostali nezasiahnuté.
Röntgenové žiarenie preniká do hlbokých tkanív tela, preto sa používa na rádioterapiu rakoviny. Zatiaľ čo rádioterapia využíva röntgenové lúče na poškodenie DNA nádorových buniek, čím ich usmrcuje, fotodynamická terapia používa na dosiahnutie rovnakého výsledku inú metódu. Fotóny v laserových lúčoch sa používajú na excitáciu svetelne reaktívnych molekúl nazývaných ako fotosenzibilizátory, ktoré boli umiestnené v nádoroch a spôsobujú, že produkujú voľné radikály, ktoré ničia rakovinu.
Oba liečebné prístupy majú aj svoje nevýhody. Rádioterapia môže poškodiť zdravé bunky v blízkosti nádoru, čo vedie k vedľajším účinkom, ako je nevoľnosť a vypadávanie vlasov, a fotodynamická terapia nedokáže zasiahnuť hlboké nádory. V novej štúdii vedenej Technickou univerzitou Nanyang v Singapure (NTU) výskumníci použili kombináciu rádioterapie a fotodynamickej terapie, známu ako rádiodynamická terapia, na selektívne zacielenie a zničenie nádorových buniek mozgu.
Terapia sa opiera o novú zlúčeninu nazývanú ako „molekulárna dynamická sonda rádiového dosvitu“ alebo MRAP (Molecular Radio Afterglow Dynamic Probe), ktorá sa skladá z biochemických látok a jódu. Zlúčeniny, ktoré sa bežne používajú pri rádiodynamickej terapii, obsahujú ťažké kovy, ktoré môžu spôsobiť poškodenie buniek, no MRAP neobsahujú žiadne ťažké kovy. Vstrekujú sa pritom priamo do nádoru a aktivujú sa röntgenovým žiarením v dávke oveľa nižšej, ako sa používa pri súčasnej rádioterapii. Dôležité je, že sa aktivujú len v prítomnosti enzýmu katepsínu B (CatB), o ktorom je známe, že je v rakovinových bunkách regulovaný a zohráva úlohu pri raste a progresii nádoru. Po aktivácii MRAP produkujú jasný, takmer infračervený „dosvit“, pričom vytvárajú voľné radikály ničiace rakovinu.
Vedci testovali liečbu na myšacích modeloch rakoviny mozgu, konkrétne na glioblastóme, rýchlo rastúcom nádore, ktorý má u ľudí jednu z najnižších mier prežitia spomedzi všetkých druhov rakoviny. Nádory, do ktorých boli vstreknuté MRAP, boli ožiarené dávkou röntgenového žiarenia ekvivalentnou viac ako šesťkrát nižšej, než sa bežne používa. Po liečbe nádory prestali rásť a liečené myši prežívali dvakrát dlhšie ako neliečené. Okrem toho výskumníci zistili, že MRAP neprodukujú voľné radikály v zdravých bunkách, a preto nevytvárajú žiadne vedľajšie účinky. Neboli zaznamenané ani žiadne známky poškodenia tkaniva alebo úbytku hmotnosti. Zlúčeniny MRAP sa nakoniec vylúčili v moči a výkaloch zvierat.
„Použili sme veľmi nízke dávky röntgenových lúčov a rakovinotvorných MRAP,“ uviedol profesor Pu Kanyi z Fakulty chémie, chemického inžinierstva a biotechnológie NTU v Singapure a hlavný a spolukorešpondujúci autor štúdie. „Taktiež protirakovinové zlúčeniny boli aktívne len v mozgovom nádore a nie v zdravých bunkách. Očakávame teda, že naša liečebná metóda bude bezpečnejšia a bude mať menej vedľajších účinkov ako existujúce metódy.“
Výskumníci budú pokračovať v hodnotení bezpečnosti a účinnosti MRAP na väčších predklinických modeloch predtým, ako pristúpia ku klinickým skúškam na ľuďoch. Pracujú tiež na zlepšení schopnosti MRAP zamerať sa na rakovinové bunky a pridaní schopností posilňujúcich imunitný systém, aby pomohli telu bojovať proti recidíve rakoviny. Ich štúdia pritom bola nedávno uverejnená v magazíne Nature Materials.
